Najlepší profesor slovenčiny a naše slohové práce

Pamätáte si na slohovky na škole? Ja som ich milovala. V poslednom ročníku na gympli sme mali profesora, ktorý nám dával strašne divné témy. Väčšina spolužiakov to nenávidela, alemňa to veľmi bavlo, pretože jeho témy boli tak absurdné, že prinášali obrovské množstvo predstavivosti.  Zo všetkých si pamätám napríklad tepovanie sedačiek, nivelačný systém na dlažbu alebo farby trnava. Nikdy nám neurčil štýl, žáner ani dĺžku. Bol spokojný s krátkym reklamným textom rovnako ako aj s 30 stranovým príbehom. Vždy nám opakoval len jedno pravidlo (vo viacerých podobách). Píšte o tom, o čom by ste chceli samy čítať. Napíšte to tak, aby to bolo napísané presne tým spôsobom, ktorý vás najviac baví čítať. Najdôležitejšie je, aby sa to páčilo vám a aby ste s tým boli spokojný. Prepisujte text dokým s ním spokojní nie ste. Ak nespokojnosť trvá príliš dlho a vy na svojmu dielu neviete prísť na chuť, zahoďte ho a nebojte sa začať od znova.

A viete ako nás známkoval? Podľa toho, čo sme si mysleli my. Ale mal to premakane vymyslené. Prebiehalo to asi takto:

„Zaujalo ťa, čo si napísal?“

„Ani moc nie, nudilo ma to.“

„Nudilo ťa písanie toho príbehu alebo čítanie?“

„Aj, aj“

„Ahaa, chápem…no a snažil si sa aby ťa to bavilo?“

„No, asi áno…“

„Ahaa, a ako si postupoval?“

„No asi som sa nad tým moc netrápil, len tak som niečo napísal…“

„A si s tým spokojný, akú by si si dal známku?“

„Ani moc nie, odflákol som to. Ale povinnosť som splnil. Tak za tri?“

„V poriadku. Za tri.“

Samozrejme, keď si chcel dať flákač jednotku stopol ho, ale  zas len otázkami… Bol to skvelý psychológ a dobrý poradca. A hlavne vedel krásne podporiť tých, ktorý talent na písanie mali, ale moc si neverili. Viac takýchto učiteľov na všetky školy!

Rate this post