Úvodom Vám všetkým prajem úspešný rok 2010... Kedže ohlasy na predchádzajúci diel o VDI sú všelijako–rôzne, hneď v úvode sa pokúsim vystihnúť odpovede na to, čo zrejme nebolo v minulom dieli o VDI až také jasné. VDI som rozdelil do niekoľkých kategórií – podľa veľkosti nasadenia a

prostriedkov na to potrebných, a to na : BASIC, STANDARD, ENTERPRISE a HYBRID. A kedže sa to sizingu bytostne dotýka, túto terminológiu si teraz podrobnejšie popíšeme. Teda čo sa myslí tým, keď sa povie :
„BASIC“ VDI – je VDI riešenie, ktorého základným kameňom je iba 1 server ! Tento server je pre prevádzku takéhoto riešenia navrhnutý s lokálnym dátovým úložiskom – čiže s diskami, ktoré má prístupné cez svoj SCSI/SAS/SATA radič diskov, množstvo „konkurentných“ (paralelne sa pripájajúcich, či „spolubežiacich“) VDI klientov k takémuto riešeniu spravidla nepresiahne číslo 50. A jeho základnou a nespornou výhodou je určite nízka cena.
„STANDARD“ VDI – je VDI riešenie, ktoré je prevádzkované na niekoľkých serveroch (spravidla počtom 2 až 3 – prípadne aj viac), tieto servery sú pripojené k redundatnej (už existujúcej) LAN infraštruktúre a ako úložisko pre servery slúži nejaký spoločný storage systém typu NAS (ale môže byť aj napr. iSCSI alebo lacnejší FC SAN,...). Charakterizuje ho aj množstvo pripájajúcich sa VDI klientov, ktoré je schopné obslúžiť a to by malo byť cca od 50 do 250 klientov. Ďalšou významnou charakteristikou tohto riešenia je vyššia dostupnosť riešenia z pohľadu VDI klientov, čo charakterizujú vlastnosti ako „live migration“ či „high availability“. Samozrejme, že tomuto riešeniu zodpovedá aj jeho cena za vybudovanie, ktorá je podstatne vyššia, ako tá v predchádzajúcom prípade.
„ENTERPRISE“ VDI – je VDI riešenie, ktoré je výhradne určené pre nasadenie do podnikového prostredia. Je navrhnuté (a budované) redundatným spôsobom z pohľadu výpadku celého dátového centra, ktoré poskytuje zdroje VDI klientom. Aby ste takúto IT infraštruktúru vybudovali je bytostne nutné mať na to minimálny požadovaný počet HW zdrojov a to aspoň v dvoch fyzicky od seba vzdialených lokalitách – napr. dve dátové centrá, v ktorých budete mať aspoň 6 fyzických serverov, redundantnú (a hlavne konvergentnú !!!) LAN/WAN sieťovú infraštruktúru a v každom z nich aj minimálne jeden „mid-range“ storage ! Teda toto riešenie je charakterizované tzv. „multi-site failover-om“, resp. „enterprise data protection“ funkcionalitami. A to nie sú lacné záležitosti, a to ani z pohľadu podniku, ktorý (ako sa povie) „na to má“ dosť finančných zdrojov ! Samozrejme, že k takto navrhnutej infraštruktúre nebude problém súbežne pripojiť aj niekoľko tisíc resp. desiatky tisíc VDI klientov.
„HYBRID“ VDI – predstavuje VDI riešenie, ktoré je navrhované a zabudované do už existujúcej a teda aj bežiacej či prevádzkovanej IT infraštruktúry, ktorá spravidla poskytuje terminálové služby. Návrh a kombinácia takéhoto riešenia závisia hlavne od rozsahu a teda konečného počtu koncových VDI klientov a tiež miery dostupnosti takéhoto riešenia, a podľa týchto zistení sa vypracuje vhodný model pre implementáciu a interoperabilitu stávajúcej a novej VDI infraštruktúry.

K tomuto celému ešte niekoľko poznámok k „výbave“ každého VDI riešenia. Prvou je úvaha, či je nutné pri nasadení VDI mať aj SW vybavenie, ktoré bude spravovať Vašu VDI infraštruktúru. Je to teda úvaha o tom, či investovať do tzv. „CONNECTION BROKER-a“ alebo nie. Dôležitými dvoma informáciami v tomto prípade sú, či Vaša infraštruktúra z pohľadu jej dizajnu je či bude budovaná ako statická alebo ako dynamická a zároveň či bude aj do budúcna svojou veľkosťou rozsiahla alebo nie. Ak sa rozhodnete, že pre Vaše nasadenie VDI bude postačovať 1 server s lokálnym diskovým úložiskom, v tomto prípade nebude nutné zakúpiť connection broker. Samozrejme, že všetky služby, ktoré Vám connection broker ako centrálny nástroj pre prevádzkovanie VDI riešenia poskytuje, si musíte zabezpečiť iným spôsobom, t.j. vo väčšine prípadov umom Vašich systémových administrátorov – čiže manuálne alebo skriptovaním. To ale nevyvracia tvrdenie, že takéto riešenie môže byť v mnohých prípadoch účelné a efektívne. Skutočne, ak máte možnosť vo Vašej spoločnosti prevádzkovať tzv. unifikované desktopové riešenie – čo znamená mať čo najjednoduchší (najmenej-rôznorodý) desktop s jednotným OS a tiež aplikáciami a službami v malom rozsahu, ktoré sú poskytované VDI klientom, tak sa Vám môže podariť nasadiť skutočne zaujímavé riešenie. (čiže je to hlavne o vedomostiach a schopnostiach Vášho IT stuff-u !)
Niečo podobné platí aj pre nasadenie VDI riešenia za pomoci connection brokera. Ak nedokážete plnohodnotne využiť všetky možnosti ktoré Vám poskytne, tak bude aj celé VDI riešenie fungovať, a samozrejme aj jeho správa bude odpovedať pracnosti systémovej administrácie potrebnej pre dané riešenie.
Túto časť ukončím konštatovaním, že optimálne riešenie je možné dosiahnuť pomerne jednoducho, za podmienky, že dokážete plnohodnotne (teda temer na 100%) využiť všetky možnosti, ktoré Vám to či ono riešenie je schopné poskytnúť.

Niekoľko úvah o plánovaní pre sizingom VDI, (aby Vaša námaha pri sizingu nevyšla na „psí tridsiatok“), je dobré si pred samotným sizingom VDI riešenia zistiť, ako Vaše aplikácie a služby vyťažujú (hlavne HW) zdroje. Čiže zistiť a vytriediť kategórie pre jednotlivé OS a ich aplikácie ako napr. CPU utilizácia, využitie RAM, diskové I/O, či nároky na sieťovú prevádzku aplikácie, tieto veci by ste mali vedieť určiť pomerne presne. Prečo ? Sizing riešenia bude pre Vás jednoduchší. Ak nie ste si istí odporúčam Vám zistiť aspoň niektoré z týchto údajov napr. na Vašom desktope, prípadne namerať/získať tieto údaje z užívateľského (hardwarového) desktopu. A zároveň sa vyhnete nasadeniu aplikácií a služieb, ktoré nie sú vhodné do VDI riešenia nasadiť. (aj keď môže existovať spôsob, akým to dosiahnuť – napr. vydefinovávaním zdrojov).
Užívateľské spávanie sa na desktope nevynímajúc ! Pri VDI riešeniach, ktoré som mal možnosť navrhnúť, či odkonzultovať som nadobudol skúsenosť, že práca na VDI desktope (aspoň pri zatiaľ dostupných SW) nie je vhodná pre tzv. „heavy workers“, na to by ste nemali zabudnúť.
Zhrniem to asi nasledovne : určíme, ktorí užívatelia sú vhodní na efektívnu prácu s VDI desktopom, zadefinujeme aplikácie a služby z pohľadu záťaže a rozdelíme ich podľa skupín záťaže, a preveríme možnosti protokolu (protokolov), ktorými bude VDI desktop s VDI infraštruktúrou komunikovať, z dôvodu možností tzv. redirekcie – presmerovania zariadení.

Posledná úvaha bude o sieťových zdrojoch a ich charakteristikách : priepustnosti a latencii. Na toto neexistujú nejaké presne stanovené pravidlá, ale významne môžu ovplyvniť správanie sa koncového užívateľského desktopu. Latencia je viac kritická ako priepustnosť a to v závislosti na tom, či Váš VDI klient so svojím desktopom komunikuje po LAN alebo WAN či pomocou internetu ! Všeobecne optimálna hodnota latencie pre VDI je pod 100 ms. V závislosti od použitého protokolu sa ale môže zmeniť, (k horšiemu – čiže nad 100 ms, napr. až do 250 ms, prípadne viac), v tomto prípade je potrebné mať na to prispôsobiteľnú celú infraštruktúru, vrátane zariadenia koncového klienta. Tie základné protokoly ako MS RDP alebo HP RGS-PC nie sú na takúto latenciu optimalizované a v prípade, že ešte použijete aj nejakú redirekciu (napr. tlače), môže byť Vaša skúsenosť s koncovým VDI desktopom negatívna. To isté platí aj o grafickom subsystéme a jeho výkone. Niektoré grafické aplikácie, ktoré potrebujú určité parametre sieťového subsystému môžu fungovať resp. nefungovať korektne v prípade nasadenia vo VDI. A kedže grafika vo VDI je samostatná kategória, ktorej optimalizáciou sa zaoberá nejeden vendor VDI, je potrebné si uvedomiť, že zatiaľ nie je možné plnohodnotne využívať grafický (či audio) subsystém vo VDI riešeniach toho či oného typu.

Na budúce „Sizing VDI“.