Pokračovaním predchádzajúceho príspevku o nových funkcionalitách hypervízora "Hyper-V R3", ktorý bude súčasťou Windows 8 Server-a, bude doplnenie novej funkcionality "Hyper-V Replica" o vlastnosť tzv. "reverznej

replikácie virtuálneho stroja" čiže "Reverse replica". V predchádzajúcom príspevku Microsoft : "Hyper-V R3 Replica" novinka vo Windows 8 Server je podrobne popísaný celý princíp a funkcionalita asynchrónnej replikácie virtuálneho stroja medzi dvomi (fyzickými) hypervízormi Hyper-V R3. (Ak chcete porozumieť tumu o čom bude tento príspevok, tak každému odporúčam si najskôr preštudovať predchádzajúci príspevok - pozn. autora)

Nuž do toho - ďalšou funkcionalitou, ktorú nový hypervízor Hyper-V R3 vrámci jej novej funkcionality "Hyper-V Replica" ponúka je tzv. "Reverse replica". Jej úlohou je vykonávať opačnú (resp. spätnú) replikáciu virtuálneho stroja na aktuálnom "replica" hypervízore (čize fyzickom serveri), a to buď spätnou replikáciou na pôvodný hypervízor, alebo na nejaký iný (nový - teda tam, kde ešte pre replikovaný virtuálny stroj nikdy replikácia nebola nastavená). Prípady, kedy túto funkcionalitu môžete využiť je hneď niekoľko, napr. ak by Vám pôvodný (teda "protected") hypervízor zlyhal kvôli HW poruche. Predpokladám, že každý pochopí, že pre správne nastavenie tejto funkcionality je bezpodmienečne nutné mať funčný Hyper-V R3 aspoň na dvoch fyzických serveroch, čiže musí mať funkčnú vlastnosť "Enable Replication" (toto bolo podrobne popísané v predchádzajúcej časti).

Pre nastavenie "Reverse replication" slúži jednoduchý sprievodca - "wizard".

Prvým krokom sprievodcu je preveriť, či má administrátor správna nastavenú komunikáciu medzi HW hypervízormi Hyper-V R3. Toto overenie sa vykoná na nasledujúcom dialógu sprievodcu pomocou tlačidla "Verify configuration", pričom do textového poľa vľavo od tohto tlačidla je potrebné zadať názov hypervízora na ktorý sa bude reverzná replikácia vykonávať (a nižšie aj spôsob autentifikácie medzi týmito hypervízormi - toto sú povinné parametre)

Nasledujúcim krokom bude (tak ako v prípade nastavenia "obyčajnej" replikácie) treba určiť tzv. "recovery point", prípadne viac recovery point-ov, ktoré umožnia návrat replikovaného virtuálneho stroja do požadovaného stavu v danom čase (táto funkcionalita bola podrobne popísaná v predchádzajúcom príspevku)

To isté platí aj o nasledujúcom kroku, v ktorom nastavíme plán pre vytvorenie tzv. inicializačnej - čiže prvotnej repliky virtuálneho stroja, t.j. aký spôsobom a kedy sa má táto úloha zrealizovať.

No a posledným krokom bude zoznam administrátorských nastavení.

V prípade obdobných nastavení, ako sú zobrazené na obrázku vyššie, sa spustí vykonávanie inicializačnej reveznej repliky.

Tak, ako aj v prípadoch popísaných v predchádzajúcej časti, je treba mať napamäti, že každá takáto úloha so sebou spotrebováva aj nejaké výpočtové zdroje ! Nižšie na obrázku je zobrazený stav záťaže CPU hypervízora poča vytvárania inicializačnej repliky.

Po spustení tejto úlohy na opačnej strane vznikne replika pre daný virtuálny stroj. Dialóg nižšie Vám zobrazí aj ďalšie informácie o stave Vašej replikácie.

V prípade, že táto úloha dobehla úspešne, zobrazí sa Vám dialóg o úspešne spustenom stave replikácie.

Táto "správa o zdraví replikácie" obsahuje v sebe všetky potrebné údaje : typ replikácie, stav replikácie, primárny ("protected") hypervízor, čas poslednej synchronizácie a pod.